Geografické prvky starovekého Egypta

Autor: Robert White
Dátum Stvorenia: 6 August 2021
Dátum Aktualizácie: 14 November 2024
Anonim
Geografické prvky starovekého Egypta - Veda
Geografické prvky starovekého Egypta - Veda

Obsah

Egypt je známy a navštevovaný bujnými relikviami a artefaktmi svojej starej civilizácie, ako sú Sfinga a Veľké pyramídy. Ale krajinu a kultúru vždy formovala jej neobvyklá geografia. Najdlhšia rieka na svete Níl ústi do mora cez brutálne egyptské púštne krajiny a vytvára úrodnú deltu. Táto tepna sa považuje za jediný geografický zázrak, okolo ktorého bola postavená celá civilizácia.

Rieka Nilo

Níl, najdlhšia rieka na svete, sa vlieva do Stredozemného mora po vykonaní neobvyklej 300 km zákruty cez saharskú púšť v Egypte. Bez Nílu by krajina neexistovala. Po celé tisícročia silný dážď a sneženie v južných horách pravidelne zaplavovali brehy Nílu a zanechávali po sebe bahno a bohatú pôdu. Egypt sa preto nachádza v úrodnej poľnohospodárskej oblasti, ktorá vyniká na púštnej pláni. Podľa geológov na „Minnesotskej štátnej univerzite“ je najpravdepodobnejším vysvetlením pohyb platňovej tektoniky v regióne pred 10 000 až miliónmi rokov. Artefakty zo starovekej egyptskej civilizácie sa nachádzajú v celom regióne okolo brehov Nílu.


Delta Nílu

Níl vytvára deltu, keď sa vlieva do Stredozemného mora. Pred tisícročiami existovalo v starovekom Egypte sedem prítokov rieky, ktoré vytvorili túto trojuholníkovú močaristú oblasť, dnes je ich však iba 2. Táto oblasť je napriek tomu jednou z najbohatších poľnohospodárskych pôd v Egypte, dnes má viac ako polovicu obyvateľov krajiny. V delte Nílu boli založené veľké mestá Káhira a Alexandria.

Saarina púšť

Púšť Sahara sa tiahne od Stredomoria cez Egypt až po Sahel, tropickú savanu na juhu. Skladá sa z dún, útesov a náhorných plošín, ktoré sú neúrodné a neúrodné. Je pretínaná nílskou nivou, ktorá vždy podporovala život na úzkom páse úrodnej pôdy pri rieke.


Oáza

Nílske púšte boli vždy plné oáz, čo sú priehlbiny s prírodným zdrojom vody uprostred púšte. V starom Egypte sa ľudia usadili vo väčších oázach a budovali si farmy a vinice. Niektoré púštne oázy, aj vtedy, boli dosť blízko Nílu, ktorý im nakoniec poskytol čerstvú vodu.

Sinajský polostrov

Sinajský polostrov je trojuholníkový kus zeme obmývaný Stredozemným morom na severe a Červeným morom na juhu. Asi pred 3 500 rokmi práve cez Sinajský polostrov vyviedol Mojžiš Izraelitov z Egypta do dnešného Izraela. Sinajský polostrov je súčasťou najzápadnejšej hranice Ázie - zvyšok Egypta sa nachádza na africkom kontinente.