Obsah
Pre modernistické hnutie v literatúre, ktoré bolo od 19. do polovice 20. storočia, boli charakteristické inovácie ako naratív v toku vedomia, expanzia a kontrakcia naratívneho času a fragmentované naratívne oblúky. Súčasná literatúra (často nazývaná postmoderná) išla ďalej tým, že do nej zahrnula prvky paródie na žánre a pastiše, nové médiá, absurdizmus a iróniu, vyvinula sebareferenčný štýl, ktorý upriamil pozornosť na svoju vlastnú rafinovanosť.
Rodové paródie
O niektorých dielach modernistickej literatúry už bolo známe, že rozvracajú klasické žánre, napríklad hrdinský epos, parodovaním prvkov žánru vo forme pastišky. Ale postmoderné diela využívali túto techniku ešte premyslenejšie a vedome. Niektoré príklady zahŕňajú „Dúha gravitácie“ Thomasa Pynchona, ktorá si osvojuje témy z komiksov a ľudového umenia, a „The Naked Lunch“, William S. Burrough, ktorý obsahuje prvky detektívnej fikcie.
Nové médiá
Postmodernizmus sa líši od modernizmu v tom, že skúma mediálne prostredie, ktoré sa rozmnožovalo v povojnovom období. Niektoré príklady zahŕňajú autoreferenčný žurnalistický štýl Huntera S. Thompsona v dielach ako „Strach a klam v Las Vegas“ a spôsob, akým Don DeLillo začleňuje rozhlasové a televízne správy do svojej telenovely „Biely šum“.
Absurdizmus
Absurdná téma bola vyvinutá v modernistických hnutiach ako surrealizmus a dadaizmus a v postmodernej literatúre zohrávala ešte dôležitejšiu úlohu. Jedným z najznámejších diel postmoderného absurdizmu je film „Waiting for Godot“ od Samuela Becketta, ktorý predstavuje dve postavy absurdne čakajúce na udalosť, ktorá nikdy nenastane.
Irónia
Azda najznámejšou vlastnosťou postmoderných diel je použitie irónie, vlastných odkazov a premyslenej rafinovanosti. V moderne sa irónia často používala ako odkaz na konkrétny žáner alebo ako naratívny zdroj, ale v postmoderne sa irónia používa na spochybnenie samotnej myšlienky literatúry, umenia a kultúry ako celku. Medzi príklady patrí napríklad „Fogo Pálido“ Vladimíra Nabokova, ktorý pomocou básne v knihe satirizuje akademické štúdium literatúry, a poviedka Jorge Luisa Borgesa „Dialóg o dialógu“.