Obsah
Kojot a vlk sú členmi čeľade Canidae a Canis, ale majú oveľa viac rozdielov ako podobností. Kojoti sa vyvíjali v početných množstvách a populácia rástla, zatiaľ čo vlci boli lovení a takmer zmizli. Teraz sa považuje za ohrozený druh.
Veľkosť
Kojot má priemerne 0,90 m až 1,20 m na dĺžku od ňufáku po koniec sirupu. To je v porovnaní so sivým vlkom, ktorý dosahuje dĺžku takmer 1,82 m, značne malé. Kojot je tiež štíhlejší ako šedý vlk.
Rysy tváre
Keď sú malé, kojot a vlk sú si celkom podobné, avšak kojot sa vyznačuje špičatým ňufákom. Vlčí ňufák má na špičke hranatejší tvar. Ďalším rozdielom sú uši: uši kojota sú špičaté a uši vlkov zaoblené.
Obyvateľská a rodinná jednotka
Populácia kojota je oveľa väčšia ako vlka. Kojoti sa zvyčajne stretávajú v pároch, aj keď sa občas tvoria malé balenia. V Severnej Amerike je vlk zákonom chráneným druhom. Balíky sa zvyčajne skladajú zo štyroch až siedmich končatín, zvyčajne pozostávajú z alfa samca a samice a potomkov rôznych tehotenstiev. O pár okamihov sa podriadení vlci pridajú k skupine. V USA je populácia vlkov asi 20 000 zvierat. Tento údaj je v kontraste s počtom legálne ulovených kojotov, ktorý presahuje hranicu 400 000 zvierat.
Stanovište a strava
Kojoty sa vyskytujú takmer v každom štáte USA a Kanady, zatiaľ čo vlky sa vyskytujú iba v Kanade a v tucte amerických štátov. Takmer vyhynutý červený vlk sa nachádza iba v štáte Severná Karolína. Vlci sú plaché tvory, ktoré sa vyhýbajú kontaktu s ľuďmi, ale na cestách je vidieť pobehovať kojoty, prenasledovať zvieratá na dvoroch alebo sa túlať po golfových ihriskách. Stali sa všežravými zvieratami, jedli všetko, čo bolo k dispozícii, napríklad ovocie, zeleninu, odpadky, a ak nie, rozpadajúce sa mŕtve telá zvierat. Vlk je zase mäsožravý predátor zvierat, ako je jeleň, los, bizón a los. Ak sú drsné podmienky, môže vlk loviť menšie zvieratá, napríklad hlodavce alebo občas medvede.