Obsah
Staphylococcus epidermidis spôsobuje veľké množstvo nozokomiálnych infekcií. Liečba infekcií vyvolaných touto baktériou je často zložitá kvôli genetickým vlastnostiam a zvyšujúcej sa odolnosti tohto mikroorganizmu voči silným antibiotikám. Súčasne sa často ukázalo, že liečba pacientov antibiotikami predtým, ako sa nakazia S. epidermidis, je účinná pri blokovaní tejto baktérie.
popis
S. epidermidis patrí do rovnakej rodiny ako slávnejšia baktéria známa ako Staphylococcus aureus. Genetická analýza S. epidermidis, publikovaná 23. mája 2005, publikovaná v časopise Microbial Drug Resistance, odhalila, že baktéria mutuje často, takže je ťažké ju úplne dosiahnuť antibiotikami. Ďalší prehľad S. epidemidis, ktorý bol publikovaný v júli 2001 v Journal of Medical Microbiology, poznamenáva, že táto baktéria patrí medzi patogény, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v ľudskej koži a slizniciach, a sú virulentné (tj spôsobujú choroby), keď si vytvorí väzobné miesta na bunkových membránach, ktoré im zvyčajne chýbajú. Na rozdiel od mnohých druhov stafylokokov neobsahuje S. epidermidis enzým indukujúci koaguláciu, ako je trombín alebo renín. Pri absencii týchto enzýmov musí byť S. epidermidis schopný produkovať na svojom vonkajšom povrchu viskóznu látku, ktorá mu umožňuje viazať sa s tkanivami a infikovať ich.
Spôsobené choroby
Baktéria S. epidermidis spôsobuje veľké percento infekčných chorôb u hospitalizovaných pacientov a osôb liečených liečbou, ktoré si vyžadujú výmenu katétrov alebo implantáciu zdravotníckych pomôcok, ako je napríklad náhrada bedrového kĺbu. Autori rôznych článkov v časopisoch označili S. epidermidis za príčinu encefalomenitídy, syndrómu toxického šoku, bakteriémie, endokarditídy, sepsy / septikémie a ventrikulitídy.
Výskyt infekcie S. epidermidis
Novo zhromaždené štatistické údaje o získaných nemocničných infekciách spôsobených konkrétne S. epidermidis neexistujú. Autori Journal of Medical Microbiology, 2001, poznamenali, že 48% až 67% nozokomiálnych infekcií bolo výsledkom S. epidermidis, S. aureus alebo iného stafylokoku, ktorý nemá enzýmy vyvolávajúce koaguláciu. Staršia štúdia publikovaná 1. októbra 1982 z Annals of Internal Medicine uvádza, že každých 1000 dní, ktoré pacienti s akútnou leukémiou strávili v nemocnici, 14 z nich prekonalo infekciu S. epidermidis. V súčasnosti takmer 10% všetkých pacientov, ktorí trávia čas v nemocnici, získava bakteriálne infekcie patogénmi zo samotnej nemocnice, uvádza sa v článku Emerging Infection Diseases.
Liečba infekcie
Rovnako ako jeho bratranec S. aureus, aj S. epidermidis si vyvinul širokú rezistenciu proti meticilínu. Taktiež sa objavili kmene S. epidermidis rezistentné na vankomycín. Rifampín (napr. Rifadín zo sanofi aventis) sa ukázal ako najefektívnejšie antibiotikum pri liečbe infekcií S. epidermidis.
Prevencia infekcie
Po vyčistení protokoly o umývaní a dezinfekcii rúk spravidla nechránia pacientov pred infekciami vyvolanými S. epidermidis. Ak sa pacientom podarí, aby užívali antibiotiká pred a po chirurgickom zákroku, môže to pomôcť predchádzať infekciám. Nemeckí chirurgovia dokonca počas prezentácie na stretnutí spoločnosti Ortopedic Research Society v roku 1999 uviedli, že v prevencii infekcie boli úspešní. S. epidermidis, keď sa zmiešal kostný cement s tobramycínom. Ochranu dostali aj pacienti s rizikom infekcie S. epidermidis, ktorí užívali dávky cefazolínu (napr. Kefzol), gentamicínu a cefuroxímu (napr. Ceftin od GlaxoSmithKline).