Obsah
Aktívne počúvanie nie je len záznam zvuku; je to proces „načúvania s cieľom“, porozumenia a interpretácie významu slova alebo frázy. Päť úrovní aktívneho počúvania sa môže ukázať ako užitočné, najmä na pracovisku, kde sa dá vyhnúť zbytočným konfliktom a zamestnanci si navzájom lepšie rozumejú a vytvárajú tak pozitívnejšie prostredie.
Vedomosti
Získanie základných vedomostí rečníka je prvou úrovňou aktívneho počúvania. Môžete to urobiť neverbálne, kývnutím hlavy alebo nadviazaním očného kontaktu. Môžete tiež použiť slovné odpovede, napríklad „uhum“ alebo „vážne?“ Aj keď sa táto odpoveď javí ako základná, jedná sa o zásadný detail, vďaka ktorému dá rečník vedieť, že skutočne počúvate.
Ticho
Ticho je druhá úroveň aktívneho počúvania. Keď rečník dáva prirodzenú pauzu v tom, o čom hovorí, bude očakávať, že nejakým spôsobom zareagujete. Ticho však povzbudzuje rečníka, aby pokračoval a prezradil viac informácií. V konfliktných situáciách, či už doma alebo v práci, vám táto technika môže pomôcť rýchlo vyriešiť problém alebo nájsť informácie, ktoré rečník pôvodne nemusel zverejniť.
Otázky
Tretia úroveň aktívneho počúvania, kladenie otázok, nielenže ukazuje záujem o to, čo daná osoba hovorí, ale aj to, že chcete vedieť viac. Ako praktik aktívneho počúvania môžete v tomto okamihu položiť akýkoľvek typ otázky, napríklad uzavreté otázky, na ktoré rečník odpovie krátkym spôsobom, napríklad „áno“ alebo „nie“, alebo otvorené otázky, ktoré nabádajú k rozsiahlejšej odpovedi.
Parafrázujte
Štvrtá úroveň aktívneho počúvania, technika hovorenia vlastnými slovami, čo ste práve počuli, sa môže osvedčiť pri objasňovaní dôležitého bodu alebo pri zhrnutí niekoľkých bodov. Pred začatím parafrázovania sa vždy uistite, že hovoriaci dohovoril. Pokračujte v parafrázovaní, ak rečník potvrdil, že rozumiete; v opačnom prípade požiadajte rečníka, aby zopakoval alebo vyčistil bod, a skúste to znova.
Odraz
Reflexia je piaty a posledný krok aktívneho počúvania. Zatiaľ čo parafrázovanie demonštruje, že obsahu rozumiete, reflexia zahŕňa zameranie na emócie rečníka a prejavenie znepokojenia. Príklady reflexnej frázy zahŕňajú „Zdá sa ti, že si z toho naštvaný“ alebo „Mám obavy z tvojho hnevu“. Pri kritike emócií rečníka neprijímajte obviňovací tón, bez ohľadu na konkrétne emócie. Prejavenie znepokojenia môže tiež podnietiť ďalšie diskusie o konkrétnej otázke.