Obsah
Antigény a protilátky sú súčasťou imunitného systému ľudského tela. Antigény sú zvyčajne komplexné látky, ktoré sú pre telo cudzie a spôsobujú tvorbu protilátok. Látka, ktorá na svojom povrchu obsahuje antigén, sa nazýva antigén. Telo rozpoznáva tieto cudzie látky ako útočníkov a organizuje sa tak, že ich zničí lymfocytmi alebo bielymi krvinkami, ktoré vylučujú protilátky. Antigény sa nachádzajú napríklad na povrchu potravy, červených krviniek, neoplastických buniek a peľu. Telo produkuje protilátky výhradne za účelom ničenia antigénov.
Antigény
Pred narodením sa lymfocyty dozvedia, ktoré bunky sú súčasťou tela, a začnú ich považovať za neantigénne alebo bezpečné. Imunitný systém rozpoznáva „seba“ a nepokúša sa tieto bunky zničiť. Toto sa nazýva imunotolerancia. Akákoľvek nová látka nájdená imunitným systémom bude považovaná za votrelca a zničená.
Protilátky.
Protilátky vylučujú B lymfocyty, typ bielych krviniek. Keď tieto bunky rozpoznajú útočníka, zvyšujú sekréciu protilátok. Krv a iné tekutiny prenášajú protilátky cez telo tam, kde sú potrebné. Protilátky napádajú antigény dvoma spôsobmi: priamo a nepriamo.
Nepriamy útok
Najúčinnejším spôsobom ničenia antigénov je aktivácia komplementárnych proteínov, ktoré na ne pomáhajú. Tieto proteíny vykonávajú niekoľko úloh: narúšajú invázne bunky, podporujú aglutináciu týchto buniek alebo oslabujú exotické antigény. Reakcia najefektívnejším spôsobom na zvládnutie antigénu, ktorý bol identifikovaný.
Priamy útok
Protilátky tiež bojujú s antigénmi pripojením alebo napadnutím svojej membrány. Táto fyzikálna reakcia, nazývaná tiež reakcia antigén-protilátka, spôsobuje zhlukovanie buniek a uľahčuje prácu ďalších bielych krviniek, ktoré musia ničiť napadajúci antigén. Nie je to však také efektívne ako nepriama cesta.
Primárna a sekundárna reakcia
Primárna reakcia je počiatočná reakcia tela na antigén. Zvyčajne vedie k tvorbe malého množstva protilátok. Trvalo nám teda pár dní, kým sme prekonali chorobu a cítili sa lepšie. Je to pomalý proces. Ak je imunitný systém znovu vystavený rovnakému antigénu, reaguje oveľa razantnejšie a rýchlo vytvára veľké množstvo protilátok. To je dôvod, prečo človek zvyčajne nedostane to isté ochorenie dvakrát a môže sa stať imúnnym voči niektorým z nich.
Vakcíny
Vakcína je látka zavedená do tela, ktorá obsahuje antigény určitého typu. Obvykle je použitým antigénom oslabená alebo neaktívna verzia nejakej choroby. Účelom je stimulovať tvorbu protilátok, ktoré budú produkovať pamäťové bunky schopné pamätať si, ako bojovať proti konkrétnemu votrelcovi. To umožní telu chrániť sa pred touto chorobou v budúcnosti pomocou sekundárnej protilátkovej reakcie.