Obsah
Prvok sa skladá z atómu s protónmi, neutrónmi a elektrónmi okolo jadra. Chemická látka sa skladá z jedného alebo viacerých navzájom spojených prvkov. Prvky a látky majú medzi sebou niekoľko rozdielov, napríklad jednoduchosť, zložitosť, symboly a vzorce.
Jednoduchosť verzus zložitosť
Hlavný rozdiel medzi prvkom a látkou je v tom, že prvok sa skladá z jedného atómu. Element sa nedá zlomiť, pretože je už v najjednoduchšej možnej forme. Existuje 118 známych chemických prvkov, z ktorých každý má atómové číslo a množstvo špecifických hmotností. Na druhej strane sa môže kombinovať niekoľko prvkov, ktoré vytvárajú zložité chemické látky. Napríklad prvky sodík, uhlík, kyslík a vodík môžu vytvárať komplexnú látku zvanú peruhličitan sodný (tiež známy ako peroxyhydrát uhličitanu sodného). Peroxouhličitan sodný je v skutočnosti kombináciou látok uhličitan sodný (Na2CO3) a peroxid vodíka (3H2O2).
Symboly a vzorce
Prvky sa tiež líšia od látok spôsobom, akým sú reprezentované symbolmi. Napríklad kyslíkový prvok je označený písmenom „O“, dusíkový prvok je označený písmenom „N“ a draslík je označený písmenom „K“. Pretože sú však chemikálie zmesou dvoch alebo viacerých prvkov, používa sa na vyjadrenie všetkých chemických zlúčenín v molekule špecifický vzorec. Napríklad látka chlorid sodný (kuchynská soľ) je predstavovaná vzorcom NaCl. Kyselina močová je zložitejšia látka a jej vzorec je C5H4N4O3.
Rozlišovací faktor
Prvky sa vyznačujú atómovým číslom. Napríklad vodík má atómové číslo 1, sodík má atómové číslo 11, hliník 13 a striebro 47. Látky sa naopak vyznačujú svojimi chemickými väzbami. Napríklad kuchynská soľ je založená na iónovej väzbe. Iónová väzba je taká, ktorá sa vytvorí, keď atóm prevedie jeden alebo viac svojich elektrónov na iný atóm.
Príklad iónovej väzby
Sodík má vo svojej najokrajovejšej škrupine jeden elektrón, zatiaľ čo chlór má v tejto škrupine sedem elektrónov. Týmto spôsobom nie je žiadny z týchto prvkov skutočne stabilný. Sodík sa potom vzdá svojho najvzdialenejšieho elektrónu chlóru a stane sa z neho kladný ión. Chlór prijíma elektrón a stáva sa z neho negatívny ión. Kladné a záporné náboje sú priťahované navzájom a sú držané pohromade elektrostatickou povahou týchto dvoch prvkov. Akonáhle sa vytvorí väzba, každý prvok začne mať vo svojej valenčnej škrupine osem elektrónov, čím sa stáva stabilnejším.